Vážení rodičia, blížia sa zápisy na plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách na školský rok 2023/2024.
Každé dieťa, ktoré dovŕši vek 6 rokov do 31.08.2023 sa musí zápisu do ZŠ zúčastniť!
Termíny zápisov do 1. ročníkov základných škôl v Meste Ružomberok budú zverejené: https://www.ruzomberok.sk/zapis-deti-do-1--rocnika-v-skolskom-roku-2023-2024-oznam/mid/491906/.html
Bližšie informácie o spôsobe zápisu a časové rozpätie nájdete na webových stránkach každej základnej školy v Ružomberku.
Zápis do ZŠ sa uskutočňuje v súlade s:
Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2018 o určení mestských obvodov v Meste Ružomberok: https://www.ruzomberok.sk/download_file_f.php?id=1146931
Všeobecne záväzným nariadením č. 6/2022 o zápise dieťaťa, žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky a určení výšky mesačného príspevku v školách a školských zariadeniach: https://www.ruzomberok.sk/download_file_f.php?id=1791535
Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahne školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhoduje o POKRAČOVANÍ PLNENIA POVINNÉHO PREDPRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA dieťaťa na základe:
- písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast,
- informovaného súhlasu zákonného zástupcu,
- písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie:
- Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, I. Houdeka 2351, 034 01 Ružomberok, 044/ 434 26 34, e-mail: cpppap@ppprk.sk
- na základe pozitívnych referencií od rodičov taktiež: Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Antona Bernoláka 5259/2A, v Ružomberku, tel.: +421 915 963 364, e-mail: logohra@logohra.sk, web: www.logohra.sk
Rozhodnutie o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania riaditeľ materskej školy vydá bezodkladne po predložení vyššie uvedených dokladov.
Ak sa u dieťaťa plniaceho PŠD objavia problémy, ktoré nasvedčujú, že nezvláda nároky na neho kladené v bežnej ZŠ, bude sa o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodovať s využitím ustanovenia § 108 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. a dieťa buď bude pokračovať v plnení PŠD v bežnej ZŠ, alebo v ZŠ pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, príp. v špeciálnej základnej škole.
ODPORÚČANIA k pokračovaniu predprimárneho vzdelávania dieťaťa:
- absolvovať vhodnú formu prípravy na prácu v základnej škole;
- ročník povinného predprimárneho vzdelávania v MŠ;
- prípravný ročník v ZŠ (ak je v danom školskom roku otvorený);
- iné formy prípravy do školy, napr. vedenie logopédom alebo špeciálnym pedagógom, absolvovanie rozvíjajúceho programu pre deti s pokračovaním plnenia povinedprimárneho vzdelávania, ktorý pripravuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Ružomberku.
V prípade rozdielnych názorov a odporúčaní je potrebné požiadať o vyšetrenie školskej zrelosti v CPPPaP, ktoré sa realizuje každoročne v priebehu mesiacov marec až máj na základe požiadavky a súhlasu zákonného zástupcu.
V prípade nejasností ohľadom nástupu do 1. ročníka ZŠ, resp. pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa je potrebné sa poradiť s pedagógmi, ktorí doposiaľ realizovali predprimárne vzdelávanie dieťaťa v MŠ.
Školská spôsobilosť
„Na dobrém počátku všechno záleží.“ J. A. Komenský
Obdobie nástupu dieťaťa do školy patrí medzi najvýznamnejšie vývinové etapy dieťaťa. Pre väčšinu detí je vstup do školy veľkou záťažou, dieťa opúšťa svet hier a musí sa prispôsobiť životu v kolektíve a novým povinnostiam. Škola predstavuje pre dieťa situáciu, v ktorej sa uplatňuje predovšetkým svojim výkonom a podľa neho sa mu dostáva ocenenia. Preto je dôležité, aby malo od začiatku všetky predpoklady k dobrému výkonu. Problémy, alebo zlyhanie hneď na začiatku školskej dochádzky dieťa demotivujú, môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú školskú dráhu. Je teda potrebné, aby dieťa vstupovalo do školy zrelé a pripravené zvládať požiadavky, ktoré so sebou škola prináša.
Vstup do 1. ročníka je významnou a náhlou zmenou v živote nielen dieťaťa, ale celej rodiny. Zaužívaný stereotyp rodinného života, ak má byť dieťa v škole úspešné, musí prejsť plánovanými zmenami. Život celej rodiny musí byť viac organizovaný a štruktúrovaný.
Dieťa, aby zvládlo záťaž súvisiacu s novou organizáciou života, kolektívnymi normami, požiadavkami na jeho výkon, očakávania rodiny, musí byť dostatočne zrelé po fyzickej, mentálnej, sociálnej i emocionálnej stránke. Za školsky spôsobilé dieťa sa považuje dieťa, ktoré je schopné osvojiť si v spoločnosti rovesníkov, za plánovaného pedagogického vedenia, tradičné kultúrne hodnoty.
PRED VSTUPOM DO ŠKOLY BY MALO DIEŤA OVLÁDAŤ:
- názvy častí svojho tela;
- nakresliť dvojdimenzionálne postavu človeka, ktorá bude obsahovať základné časti tela a niektoré obsažné prvky (časti tváre, gombičky a iné doplnky oblečenia);
- osobné informácie – meno, priezvisko, adresa bydliska,...
- rozpoznanie a zapísanie niektorých písmen veľkej tlačenej abecedy (vie sa podpísať);
- pomenovať a rozlíšiť základné farby;
- vedieť vyjadriť svoje potreby a myšlienky;
- skupiny slov, ktoré si treba zapamätať - dni v týždni, ročné obdobia,...
BUDÚCI PRVÁK BY SA MAL SPRÁVAŤ:
- vydržať pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút;
- začatú prácu alebo hru dokončíť, nezačínať neustále niečo nové, neodbiehať;
- na nové prostredie a osoby si zvykať bez väčších problémov (dieťa neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká);
- väčšinou sa hrávať spoločne s deťmi, nestrániť sa ich spoločnosti, nebyť medzi deťmi bojazlivý a plačlivý;
- nebyť agresívny, spory s deťmi dokázať riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti;
- v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie;
- nezajakáva sa pri reči;
- nepomočuje sa.
PRÍČINY ŠKOLSKEJ NESPÔSOBILOSTI:
- nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave oneskorený mentálny vývin;
- znížená úroveň intelektových schopností nerovnomerný vývin;
- oslabenie dielčích schopností a funkcií (pozri mentálna spôsobilosť);
- neurotický povahový vývin, neurotické črty a symptómy (pozri citová a sociálna spôsobilosť);
- nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa.
Dôležitým predpokladom školskej spôsobilosti je vývinová zrelosť
Za najdôležitejší fyziologický vývin počas raného detstva je dozrievanie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa prejavuje troma odlišnými spôsobmi:
- v raste mozgu, v dôsledku pokračujúceho procesu myelinizácie, ktorý zabezpečuje pre nervy ochranné púzdro, ktoré urýchľuje proces neurálnych impulzov. Myelinizácia značne prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa:- oblasti mozgu zodpovedné za koordináciu oka – ruky, - schopnosť udržať sústredenú pozornosť (myelinizácia prebieha až do konca detstva). Školské spôsobilosti ako čítanie, ktoré si vyžaduje pozornosť a kontrolovanú koordináciu medzi očným svalstvom a niektorými oblasťami mozgu, a písanie, ktoré zahŕňa mentálnu koordináciu zvukov, písmen, slov a drobných pohybov prstov, sú závislé na určitej úrovni dozrievania mozgu;
- v zmenách štruktúry mozgu:
- vo vertikálnej organizácii (vzťahy medzi kortexom a ďalšími časťami mozgu );
- v horizontálnej organizácii (funkcii dvoch mozgových hemisfér a komunikačnými sieťami medzi nimi). U pravákov sú v ľavej hemisfére centrá logickej analýzy, vývinu myslenia, reči. V pravej hemisfére sú centrá pre vizuálne a umelecké zručnosti;
3. v raste a vývine neurónov a ich vzájomnom prepojení.
Školskú spôsobilosť posudzujeme na základe nasledujúcich ukazovateľov:
1. Vek: k 31.8. má mať dieťa 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 rokov. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom, pedagogicko-psychologickou poradňou.
2. Telesná spôsobilosť, vyspelosť, zrelosť nervových dráh. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa (filipínska miera), ktorá predstavuje kvalitatívnu premenu telesnej stavby dieťaťa, zníženie tukovej vrstvy, nástup druhej dentácie. Pohyby dieťaťa sú presnejšie úspornejšie, jemnejšie. Dozrievanie mozgu je pravdepodobne základom zlepšenia vizuálnej schopnosti v predškolskom období. Deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po riadkoch malých písmeniek. Až do veku 5 – 6 rokov má mnoho detí vizuálne obmedzenia, často sú ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo-ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé , nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami, napr. p-b-d.
Ukazovatele telesnej pripravenosti na školu:
- pomer výšky a hmotnosti: ale závažné sú len extrémy, t.j. len veľmi malé a slabé deti môžu mať kvôli tel. stavbe problémy a naopak;
- „filipínska miera“: dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu na ľavý ušný lalôčik;
- premena postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje a splošťuje sa trup, relatívne sa zmenší veľkosť hlavy v pomere k telu;
- dobrým prediktorom je vývoj zubov, tzv. „kostný vek“ - dieťa má kompletný mliečny chrup, začína sa výmena zubov;
- okolo 6 roku nastanú zmeny v ovládaní tela: dieťa lepšie koordinuje autonómne a voľné pohyby, lepšie šetrí silami, je schopné vykonávať drobnejšie a presnejšie pohyby.
- na prváckej stoličke dočiahne nohami na zem.
Pozor! Telesná zrelosť nie je najspoľahlivejším a najrelevantnejším prediktorom zrelosti, zvlášť v dnešnej dobe, kedy sa telesný vývin detí urýchľuje.
Hrubá motorika
- budúci školák by mal vedieť prekonať určitú vzdialenosť,
- behať bez šmatlania,
- preskočiť prekážku, skočiť bez strachu z primeranej výšky,
- udržať rovnováhu,
- skákať na jednej nohe, skákať cez švihadlo, zvládnuť jednoduchý rytmický pohyb,
- hádzať a chytať loptu.
Jemná motorika a grafomotorika
- vyhranená lateralita (dominantná ľavá či pravá ruka),
- správne držať ceruzu a správne sedieť pri stole, (chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú!),
- primeraná manipulácia a tlak pri kreslení/písaní,
- nakresliť ľudskú postavu, kresliť geometrické tvary, čiaru, slimáka, horný a spodný oblúčik, vlnovku a pod.,
- vedieť obkresľovať, nalepovať, modelovať, maľovať, trhať a baliť,
- navliekať koráliky,
- presne strihať,
- samostatné zvládnutie prvkov sebaobsluhy - obliekanie, obúvanie, šnurovanie, osobná hygiena, stolovacie návyky.
3. Mentálna spôsobilosť. Myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v základných duševných schopnostiach, napr. vo vizuálnej a sluchovej diferenciácii, v rozlišovaní tvaru a priestoru, ako aj v rozvoji kauzálneho myslenia.
Reč, sluchové vnímanie a fonologické uvedomovanie. Reč by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je potrebné logopedicky upraviť chybu reči.
Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások.
Jazyk a komunikačné schopnosti
- mať čistú spisovnú výslovnosť,
- zreteľne, plynulo a gramaticky správne hovoriť ;
- plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo;
- uplatniť aktívnu slovnú zásobu vzhľadom na obsahový kontext,
- odpovedať na otázky, na ktoré sa ho pýtajú;
- komunikovať primerane vzhľadom na komunikačného partnera (detského či dospelého);
- Vytlieskať slová po slabikách, vytvoriť rýmovanie, určiť prvú hlásku v slove, určiť poslednú hlásku v slove, rozdeliť jednoslabičné slovo na hlásky (pes: p-e-s, dom: d-o-m).
Predčíselné predstavy
- priestorová orientácia - určenie smeru: vpravo, vľavo; hore, dole;
- kvantifikátory: veľký, malý, väčší, menší; málo - veľa, viac – menej;
- číselný rad minimálne do 20;
- sčítanie a odčítanie v obore do 10;
- posúdiť rozdiely v počte na základe vizuálneho odhadu;
- poznať a pomenovať základné geometrické tvary (štvorec, obdĺžnik, kruh, trojuholník), bez výrazných disproporcií a nerovnomerností nakresliť;
- na elementárnej úrovni posúdiť atribúty spojené s dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.
Zraková percepcia
- rozlišovať rovnaké a odlišné obrazce a to: vertikálne a horizontálne;
- zraková pamäť;
- zraková analýza a syntéza.
Sluchová percepcia
- rozoznávať a lokalizovať zvuky;
- diferencovať ich podľa akustickej predlohy;
- vytlieskať v slovách slabiky, určiť ich počet;
- určiť začiatočnú, poslednú a stredovú hlásku v slove (napr. pes);
- rozlišovať dĺžku hlásky, jej tvrdosť a mäkkosť;
- reprodukčná schopnosť (zopakovať rytmický motív);
- rečové predpoklady (primeranú výslovnosť slabík a hlások, napr. slama, strecha, ryba, drevo, čučoriedka, mačička, žubrienka, lastovička, lavica a i.).
4. Sociálno-emocionálna pripravenosť
- vedieť sa odlúčiť od rodičov, nemalo by mu robiť problémy prispôsobiť sa novému prostrediu, nadviazať kontakt s novými ľuďmi;
- musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov,
- musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie učebných povinností,
- pripravené prevziať rolu školáka;
- dosiahnuť relatívnu emocionálnu stabilitu, ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti. emocionálna stabilita, odolnosť voči frustrácii a schopnosť prijať i prípadný neúspech;
- cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich, tešiť sa na školu;
- uznávať dospelú autoritu a dokázať sa jej podriadiť;
- spolupracovať so spolužiakmi, (aby vo vzťahu k žiakom bolo šetrné k ich výsledkom práce;
- citlivosť na súlad a poriadok v triede,
- nesprávalo sa agresívne k spolužiakom,
- aktívne sa zúčastňovať na živote triedy,
- vedieť hodnotiť kolektívnu prácu spolužiakov,
- vedieť prijímať hodnotenie,
- mať schopnosť hodnotiť svoje i cudzie správanie a zaujímať postoj k hodnoteniu iných (veľmi citlivý ukazovateľ úrovne pripravenosti dieťaťa k vstupu do školy zo sociálnej stránky).
Impulzívne konanie, citová labilita, precitlivelosť, plačtivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť, agresivita patria medzi znaky nespôsobilosti dieťaťa pre školu.
PaedDr. Ivica Ondrušková, PhD.
riaditeľka MŠ
V Ružomberku, 13.03.2023